Doma nám všetko perfektne funguje, ale v škôlke vraj robí zle deťom.
Lucia mala 5 ročnú Adelku. S Adelkinym otcom sa rozišla koncom jej prvého roka, problémy boli od začiatku. Bývajú s novým manželom a malým bračekom. Adelka bola podľa slov mamy v období rozvodu s jej otcom “problémová”, no čoskoro sa s tým, vraj zmierila. Zoznámila sa s Peťom ktorý sa k nim nasťahoval a keď mala Adelka 4 roky, narodil sa jej braček Teo. Adelka sa na bračeka tešila, rada mame pomáhala v starostlivosti o neho. Adelka bola podľa slov mamy veľmi šikovné dieťa, hovorila anglicky a trikrát týždenne plávala, od troch rokov bez pomoci mamy. Nikdy nemala záchvaty hnevu, nevedeli, čo je to obdobie vzdoru. Adelka bola dokonalé dieťa.
O to prekvapivejšie bolo, že v škôlke sa vraj k iným deťom správa na hranici šikany. Mama tomu mohla len ťažko uveriť. Toto šikovné, spolupracujúce, bezproblémové dievča? Spochybňovala aj relevantnosť názorov škôlky, no keďže boli učiteľky pre ňu dôveryhodné rozhodla sa, že dá na ich odporúčanie a vyhľadala nás, aby si dala s nami jednu konzultáciu. Poznala ma z podcastu a mala pocit, že mi v tom vie dôverovať. Po prvej hodine sa Lucia rozhodla, že sa chce stretnúť opakovane, pretože sa jej naša konverzácia zdala podnetná. Ako sama povedala, niečo ju akoby ťahalo pátrať ďalej.
Po niekoľkých hodinách som u nej oslovila potrebu výkonu a narazili sme na Luciinu citlivú spomienku, kde sa v detstve cítila neschopná, nepochopená a osamelá. No práve v tomto momente sa v nej akoby niečo zlomilo a povedala si, že jej slabosť nebude nik vidieť. Že bude všetko zvládať dokonalo. Vyštudovala právo a bola veľmi úspešná. Dokázala zvládnuť a vydržať veľa a ostatní jej závideli jej večnú energiu. Prekážky videla ako prásne príležitosti byť úspešná inde. Slabosť a neschopnosť v jej živote naozaj neexistovali. Až kým sme sa ich spolu začali dotýkať. Bolo to bolestivé a sprevádzané slzami. Venovali sme sa jej vnútornému kritikovi, tomu, kto by bola ak by nič nedokázala a či by dokázala prejaviť voči sebe lásku aj úctu aj vtedy.
Tento proces trval mesiace intenzívnej práce. Lucia zrejme nikdy nebude neúspešná, no dnes si dovolí oddychovať. Nemá z toho výčitky. Počúva viac svoje telo a jeho potreby a počúva viac svoju Adel. Keď je Adel unavená, povie jej. “Je v poriadku byť unavená”. Vyzbrojila som ju aj nástrojmi na podporu toho, aby sa Adel cítila prijatá a dovolila si byť nedokonalá. Využili sme na to aj nahrávanie ich spoločnej hry, kde sme skúmali pocity mamy, pocity dieťaťa, potreby mamy a potreby dieťaťa. Lucia sa rada učí, rastie, zaujíma sa, takže jej investícia do procesu bola intenzívna a tým pádom sa nám za 6 mesiacov podarilo pomôcť Adelke, aby prežívala viac vnútornej pohody. Vznikalo menej tenzie, tlaku na výkon a tým pádom dokázala viac rozumieť a tolerovať aj slabosti ostatných.
Prednedávnom sme mali spolu s Luciou konzultáciu kvôli adaptácii na škôlku vtedy malého bračeka Tea. Adel sa vraj darí dobre, je z nej školáčka a s deťmi má dobré, veku primerané vzťahy. Peťo je momentálne zaradení v poradí čakajúcich na termín u Andreja, pretiže zažil na Lucii, že práca na sebe sa vypláca. Má pocit, že chlapovi bude ľahšie dôverovať. Držíme mu place na jeho ceste k väčšej spokojnosti.