Prípadová štúdia 01

Problémy so správaním

Krik, nespolupráca, zlá atmosféra v celej rodine. Nevedela som že mať deti je také náročné.

Ako zažívali problém, ako sme ho riešili a ako sa majú teraz?

Maximova mama má doma okrem 6 ročného Maxa ešte trojročného Filipa. Chlapci držia spolu, je problém prerušiť ich hru, dostať ich do postele, ráno z postele. Neplnia si ani základné povinnosti, ktoré sa týkajú školy a škôlky. Ich mama Zuzka sa na mňa však obrátila, keď krik a vyhrážky prerástli do toho, že sa jej Maxo začal vyhrážať, že si ublíži. Pretože mu nerozumie a stále ho do niečoho núti.

Zuzka bola zúfalá, miluje svoje deti a svoju rodinu nadovšetko, prečítala všetky dostupné knihy o výchove, snažila sa pristupovať k nim rešpektujúco, a cítila sa nepochopená v tom, koľko veľa pre nich robí. Sama mala minimum času na seba, na svoje záľuby.

Prvé stretnutie sme preberali situáciu u nich doma. Informácií o výchove mala dosť, dohodli sme sa, že budeme pracovať formou individuálneho poradenstva. Prvoradým cieľom je pracovať na tom, aby sa Maxo cítil prijatý a pochopený, vďaka čomu bude spolupracovať. Na prvom stretnutí Zuzka popísala ako to u nich reálne vyzerá a pomocou mojich otázok sme si prešli anamnézou Maxo od počatia, cez pôrod a všetky významné body vo vývine. Zuzka potom doma vypracovala anamnestický dotazník s informáciami o prekonaných chorobách, psychomotorických míľnikoch ako lozenie, reč, odplienkovanie a podobne. Súčasťou informácií, ktoré mi dodala, bola diagnostická nahrávka, ktorá bola hra Maxima a Zuzky podľa jednoduchých pokynov v domácom prostredí.

Tieto všetky podklady som vyhodnotila a na 2. stretnutí sme sa dostali k tomu, aký postup práce navrhujem s ňou a s Maximom. V tomto prípade to bola hrová terapia. Stretávali sme sa pravidelne každý týždeň a po 12 stretnutiach sa podarilo dosiahnuť výrazný posun v tom, že Maxo vedel komunikovať svoje potreby a posilnila sa jeho emočná stabilita. Aby sme mame Zuzke umožnili väčšiu flexibilitu, niektoré stretnutia sme ušetrili základnými webinármi o spolupráci, nastavovaní hraníc a emóciách, ktoré absolvovala v pre ňu vyhovujúcich časoch.

So Zuzkou sme paralelne na našich stretnutiach pracovali na tom, aby dokázala použiť všetky načítané informácie a spojiť sa s Maxom cez emócie. Vzájomná dôvera sa výrazne posilnila.

Dokopy táto spolupráca trvá už pol roka. Pracujem už len so Zuzkou a to len príležitostne. Situácia v ich rodine je výrazne lepšia než, aká bola, keď sme sa stretli. Stále si dávame raz za 6-8 týždňov udržiavacie stretnutia, aby sa mohla poradiť o náročných situáciách, ktoré ju prekvapili.

Prečítaj si aj ďalšie prípadové štúdie: