Prípadová štúdia 03

Problémy so spánkom

Moje dieťa nespí inak ako na mne, nemôžem sa od neho pohnúť.

Čo všetko sme v takejto situácii zvažovali, kam sme sa dopracovali a ako sa majú teraz?

Danielka má doma osemmesačné bábätko, ktoré nespí inak ako na nej. Kontaktovala mailom, odporučila som jej najskôr náš podcast s Mamangang a webináre o spánku. Mnohokrát pomôžu technické informácie a porozumenie spánkovým návykom, organizácii rituálov a rytmu dňa.

Danielka mi odpísala že ich absolvovala, knihu Psychológia pre milujúcich rodičov čítala. Niektoré veci sa zlepšili, no v niektorých situáciách je stále stratená. Dohodli sme si poradenské online stretnutie.Danielka začala rozprávať. Pôrod bol veľmi náročný. Po pôrode ju prevalcovali emócie, ktoré nečakala. Danielka rozprávala cez slzy. Bolo to ťažké obdobie. Spomienky má zahmlené, pamätá si seba polo-námesačnú a nočnú košeľu od laktačných škvŕn. Nelka veľa plakala, Danielka mala málo mlieka. Cítila sa neschopná, dojčenie bolo bolestivé. Laktačná poradkyňa bola u nich ako doma. Aj s pomocou manžela, rodiny začala mať pocit, že sa jej veci prestávajú vymykať spod kontroly.

Postupne sa dojčenie rozbehlo, z Nelka sa začala usmievať, začala rozlišovať deň a noc, pridalo sa jarné slnko a prvá kočíkovacia prechádzka s kamarátkou. Nelka však stále spala len na mame. Dali sme si niekoľko stretnutí, v ktorých sme odkrývali hlbšie vrstvy Danielkinho prežívania, cítila sa so mnou bezpečne, takže spomienky a asociácie šli hladko a rýchlo. Dostali sme sa k veľmi bolestivej spomienke. Nelku jej po pôrode odniesli a videla ju až po mnohých hodinách. Danielka veľmi plakala, keď sme na tento moment spomínali. V jednom momente nám boli jasné, že už nikdy nechce dať Nelku z rúk. Nikdy ju nechce nechať samú. Ani počas spánku. Keď sa nám podarilo znova a znova si odsmútiť ten pocit bezmocnosti a zlyhania, ktorý kvôli popôrodnej separácii cítila, začala aj Nelka spať bez mamy. Mama jej dokázala dať priestor a dôveru, že aj mimo nej je v bezpečí. Spievala jej uspávanky a plakala až cítila, že “je odsmútené”.

Dnes, po roku sa mi Danielka občas ozve, aby si rozložila pred seba ako sa cíti, má priestor pristaviť sa aj pri veciach, ktoré sú na prvý pohľad neviditelné, ale robia reálnu zmenu v jej živote.

Prečítaj si aj ďalšie prípadové štúdie: