V mojom živote sa veľa starám o iných, dávam im plnú pozornosť. Je to aj moja práca a mám k tomu veľa vzdelania.
Ale najdôležitejšia podmienka tejto práce je starať sa o seba. K tomu mám menej vzdelania. Všetko čo potrebujem, je vnímavosť. Mám všetko, čo potrebujem.
Nie je to totiž o tom, čo robím.
Je to o tom, ako som pritom prítomná.
Môžem byť na najúžasnejšom mieste sveta a môj nervový systém bude v napätí.
Alebo môžem sedieť na gauči pod zelenou dekou, cítiť jej hebkosť na pokožke, teplo, ktoré sa do mňa vpíja, a vôňu čaju, ktorá ma jemne obklopí.
A v tej chvíli môj nervový systém dostane výdatnú dávku ošetrenia.
Starostlivosť o seba nie je o výkonoch, plánoch ani „zlepšovaní sa“.
Je o kontakte.
O tých chvíľach, keď som skutočne tu.
Keď dovolím, aby ma svet dotkol.
Pripravila som si kávu.
Nie preto, že ráno pijem kávu. Ale preto, že ju chcem cítiť.
Vôňu, chuť, teplo v rukách. Zvuk vody, ktorá preteká cez filter.
Je to malý rituál, ktorý mi hovorí — som tu. Dýcham. Cítim.
Takéto chvíle sú pre mňa zdrojové.
Nie ako odmena, ale ako návrat.
Vôňa aromalampy. Svetlo sviečky. Teplo deky.
Kniha, ktorá ma zjemňuje zvnútra.
Hudba, ktorá ma rozplaví.
Dotyk prírody, vôňa dreva, smiech detí.
A niekedy len ticho.
Kontakt je pre mňa miestom, kde sa život deje.
Nie v tom, čo bolo, ani v tom, čo bude.
Ale v tom okamihu, keď sa ma niečo dotkne a ja sa nechám dotknúť.
Keď sa dívam — a na chvíľu skutočne vidím.
Nie iba veci, ale krásu, ktorá je v nich prítomná.
Niekedy je v jednom pohľade všetko.
Dotyk reality, jemnosť, zmysel.
A niekedy sa to stane len na pár sekúnd — ale stačí to.
Pretože práve v tých chvíľach sa môžem spojiť s tým, do koho očí pozerám.
Beh lesom, keď noha dopadá na udupanú zem a vnímam ktorá časť chodila sa dotkla nohy prvá. Zrýchlený tep, chlad vzduchu, rytmus, v ktorom sa rozpúšťa všetko, čo sa vo mne nazbieralo.
Nie pre výkon, nie pre čísla, ale preto, že každým krokom sa znovu napájam.
Na seba. Na prírodu. Na život, ktorý cez mňa prúdi. Myšlienky voľne prúdia a filtrujú sa. V behu sa deje veľa s mojimi myšlienkami.
Aj krása je forma kontaktu.
Nie tá zachytená na fotografii, ale tá, ktorá sa deje — v jednom pohľade, v jednom nádychu.
Moja starostlivosť o seba nie je o tom, čo spravím,
ale ako pritom som.
Keď sa zastavím, zjemním, a dovolím, aby ma obyčajné chvíle oživili. Vôňa koreňovej zeleniny.
A vtedy — bez úsilia —
v sebe znovu nachádzam hlboké ukotvenie.
Môj nervový systém sa rozpúšťa v šálke kávy, v svetle sviečky, v jednom hlbokom nádychu.
Gestalt hovorí, že v plnom kontakte je prítomný celý svet.
A niekedy naozaj stačí len jeden pohľad.
Zachytiť svetlo na listoch, zmenu v očiach ktoré sa uprene pozerajú do seba, vôňu rozmarínu.
A na okamih pocítiť: som tu. Sme tu. TU neexistuje žiadna obava. Tu je sloboda a môj nerovvý systém má možnosť sa s ňou stretnúť.
.jpg)