Text: Kto poslúchal, dostane darčeky!

Mám pre teba dobrú správu.
Poslušné dieťa možno nie je práve to, čo naozaj chceš. 

Dobrý deň. 

Rada by som Vás poprosila o radu týkajúcu sa blížiacich sa Vianoc. 

Je správne podmieniť darčeky tým, že dieťa má "poslúchať"? 

Prípadne na pekné darčeky reagovať: "No teda. Ty si musel byť veľmi poslušný, keď si dostal také pekné darčeky." 

Ako tieto vety prípadne nahradiť? 

Vopred ďakujem. :)

Mám pre teba dobrú správu.
Poslušné dieťa možno nie je práve to, čo naozaj chceš. 

Naozaj však chceš, aby tvoje dieťa robilo v živote, čo sa mu povie? 

Nespochybňovalo autoritu, tlak rovesníkov, alebo keď mu ubližujú? 

Slepo poskúchalo? 

Doma by sa to možno hodilo, ale do sveta takto pripravené dieťa poslať nechceš.   

Existujú dva tipy motivácie, dva tipy dôvodov, prečo veci robíme.

Vonkajšia motivácia stojí na odmene a treste. Dieťa robí veci zo strachu pred trestom a pokiaľ trest nehrozí motiváciu môže stratiť. Možno aj robiť opak toho, čo sa od neho vyžadovalo. 

Vnútorná motivácia sa stáva súčasťou dieťaťa, stáva sa jeho hodnotami, presvedčeniami. Dieťa koná v súlade so svojimi hodnotami aj v prípade, že nedostane za svoje správanie obmenu, alebo trest. Neposlúcha slepo, ale rozhoduje sa pre spoluprácu, ktorá je zrelým a evolučne výhodným riešením aj v prípade, keď stojí sebazaprenie. 

Nechceme dieťa, ktoré poslúcha, ale také, ktoré vrámci svojho veku rozumie situácii a vyberie si spoluprácu, ktorá je pre neho aj pre rodinu výhodná. 

Chceme, aby naše deti boli raz dospelí, ktorí premýšľajú zvažujú dôsledky a vedia sa rozhodnúť na základe svojich hodnôt. Nechceme deti, ktoré slepo nasledujú hodnoty niekoho iného pokiaľ sú pod vplyvom strachu. A potom možno robia aj presný opak. 

Ako teda podporiť spoluprácu? 

Potvrdenie

Len dieťa, ktoré sa dobre cíti, spolupracuje. Uznajme ich pohľad, uznajme ich emócie. “Je ťažké odísť z ihriska teraz, keď sa ti tak dobre hrá.”

Pravidlá

Vysvetlime pravidlá a majme priestor na diskusiu a pochopenie dôsledkov. Ani partnerovi/ke, by sme nepovedali „nie“ bez vysvetlenia. Alebo "pretože som to povedal.” Nerobili by sme to, pretože je to neúctivé. To isté platí pre deti. Napríklad sa bavíme o vykladaní umývačky, bavme sa aj o tom, že v rodine má každý svoje povinnosti, ktoré si 

primerane delíme.  

Kontrola

Rovnako ako my, deti, sa neradi cítime manipulovaní a bezmocní. Vzácny vývinový mílnik, keď začnú hovoriť NIE znamená, že získavajú nezávislosť a uvedomujú si, že majú na výber. Preto im dávame v malých veciach na výber, aby mali možnosť PRIMERANEJ voľby. Malým deťom malé možnosti a veľkým väčšie možnosti (hovorí Gary Landreth). Neznamená to, že im ustúpime, a zostaneme podľa ich želania na ihrisku celý deň, ale dáme im na výber, ktorou cestou chcú ísť domov. 

Prirodzené dôsledky

Väčšina situácii má prirodzené dôsledky. Ak si vyberu neist z ihriska hned, vyberaju si, ze nestihnu rozpravku. Prirodzený dôsledok. 

Buďte v tom spolu

Vždy buďte na jednom brehu a spolu pozerajte na problém. 

A akými vetami nahradiť “No ty si musel poslúchať?”

“Ľúbim ťa presne takého, aký si”.