Blog / podcast

Text: Ako hovoriť o koronavíruse s deťmi

Každý z nás má kvôli koronavírusu množstvo zmien a obmedzení. Veci sa menia zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Podľa všetkého čo doteraz o víruse vieme a najmä kvôli tomu, čo nevieme, je zodpovedné dodržiavať maximálne obmedzenia kontaktu s inými ľuďmi. Čítame si nové informácie, sledujeme dianie.

Ale čo deti?

Motajú sa niekde v úrovni dámskych kabeliek a asi toľko sa niekedy s nimi aj ráta. Vnímajú však všetko, čo sa deje a my vás prosíme, aby ste sa aj o ne špeciálne postarali. Možno sú prevažne imúnne voči vírusu, ale nie voči strachu z neho.

Takže ako komunikovať a čo komunikovať deťom?

1. Vypnite televíziu. Deti môžu byť z toho, čo vidia skutočne vydesené.

2. Rozprávajme sa. Deti nevedia vyhodnotiť informácie a  obraz o situácii si väčšinou tvoria z toho, čo nepovieme! Z toho, ako zháňame lieky a čo si šepkáme, ako s napätím číhame na nové správy. Detské predstavy tak môžu byť oveľa katastrofickejšie, než čo sa okolo nás práve deje. Keď im dodáme veku primerané informácie, pomôžeme im získať pocit KONTROLY nad situáciou. Nepociťovať bezmocnosť z toho, že neviem, čo sa deje a vidím, že ani rodičom to nie je jedno. Skúsme sa pozrieť na situáciu z ich pohľadu. Ako by sme sa cítili, keby sa okolo nás diali veľmi vážne veci a nemali by sme nad nimi vôbec kontrolu, ani informácie?

Prejsť na aktuálne otvorené webináre

3. Pýtajte sa ich čo vedia, nechajte ich, nech sa vyrozprávajú. A potom poskytnite informácie v podobe, ktorá je primeraná veku. Čo to znamená? Nakreslite si bacil, ako sa šíri a podobne. Dajte celú situáciu do príbehu, rozprávky. Nezatajujte im fakty, ale nezaťažujte ich detailmi, na tie sa vás opýtajú, ak budú chcieť. Buďte úprimní. Ak niečo neviete, povedzte im, že to skúsite zistiť. Zamerajte ich na to, čo môžeme robiť a prečo je to dôležité.

4. Strach. Sledujte prejavy strachu vášho dieťaťa, môže sa báť o život svoj, váš, alebo o babičku a dedka. Niekedy prejavia motív strachu v hre, niekedy cez sny, alebo nočné výkriky. Prijmite túto emóciu, nezľahčujte ju, vyjadrite pochopenie a dodajte ubezpečenie, že robíme všetko pre to, aby bolo dobre a prečkali sme to celé v bezpečí. Ubezpečte ich, že stará mama je síce staršia, ale chráni sa tým, že sa s ňou teraz nestretávame, že nikam nechodí a podobne.  „Vidím, že sa veľmi bojíš, úplne ťa chápem, je to veľký strach. Umývame si ruky, nedotýkame sa tváre, nechodíme medzi ľudí….zvládneme to spolu.” „Možno sa bojíš, je to pochopiteľné, naháňa to strach.“ Pokračovať pozitívne.Deťom pomáha niečo robiť. Zamerajte sa preto na to, čo môžeme podniknúť – vymýšľajme spolu plány, ako si spríjemniť čas doma bez kamarátov, zaplňme si spolu kalendár vecami, ktoré sme mali naplánované, ale nebol čas. Nebojme sa aj priznať, že odpoveď na všetko nevieme. Nepodarí sa nám všetko zodpovedať a vyriešiť, ale dôležité je spojenie, prepojenie, pocit dieťaťa, že ste tam pre neho.

No items found.

5. Učte sa o hygiene – Pričom sa snažme byť trpezliví a láskaví a učiť deti, až kým sa to nenaučia. Sebaovládanie predškolských detí majú „na starosti” centrá v čelnom laloku mozgovej kôry, ktoré nie sú ešte plne vyvinuté. Čiže vety „Koľkokrát ti to mám hovoriť?”, alebo „Robíš mi to to naschvál!” narazia na úprimne prekvapené očká malého “previnilca”, ktorý skutočne nevie, o čom hovoríte. Chcel, ale nezvládol to, jeho mozog nespolupracoval s rukou. Našim cieľom nie je vyvolať v nich úzkosť, ale trpezlivo a láskavo ich veci učiť. Humor je tu veľkým pomocníkom. Z učenia sa hygienickým zásadám môžete spraviť veselú hru a deti budú spolupracovať ochotnejšie.

  • Umývať si ruky teplou vodou a mydlom a pri tom DVAKRÁT odspievať narodeninovú pesničku Veľa šťastia, zdravia, aby sme zabili všetky bacily
  • Nedotýkať sa tváre
  • Kýchať a kašlať do rukávov
  • Nevymieňať si poháriky ani jedlo
  • Nestretávať sa s ľuďmi – vysvetlíme a nakreslíme, ako sa vírus šíri
  • Hovoriť o tom, čo je imunita a ako ju podporiť
  • Vysvetliť si význam spánku pre imunitný systém

Pritom si ale uvedomujme, že deti nedokážu mať pod kontrolou nutkanie chytiť si tvár, zabudnú kýchnuť do rukávu. Trpezlivo opakujme a upevňujme zvyk.

6. Učte deti súcitu a spolupatričnosti

  • O zdravotníctve, ktoré tu máme a zdravotnej starostlivosti, o očkovaní
  • O rovnosti – nakaziť sa môže každý
  • O solidarite – tí, čo viac dostali, teda my, máme pomáhať slabším

Želáme vám pevné zdravie a aby ste prečkali tieto dni v láske a pokoji spoločne doma.

Podobné články